Generačný boj na office

 
Vždy ma bavilo pozorovanie. Tento krát ma dostala situácia v jednej malej, milej kancelárii.
Aj keď v nej pracujú ľudia približne v rovnakom veku, každý z nich patrí do úplne inej generácie.
Osoba prvá – vedúca patrí do generácie v ktorej je komunikácia neznámym pojmom a veci sa dejú silou valiacich sa termínov a tlakov zvonku.
Druhá osoba – kľúčová patrí do generácie osobnej zodpovednosti, intenzívnej motivácie, ktorá nedopustí aby sa čokoľvek nedokončilo alebo odmietlo.
Treťou je osoba z generácie ľahkého a éterického bytia, ktorá má motiváciu a snahu, ale bez riadenia sa stáva skôr brzdou a následne obeťou tohto generačného trojuholníka.
Zábavné je, že všetci majú snahu byť užitočný, všetci to berú vážne a každý sa snaží. Znepokojujúce je to, že to nestačí a nefunguje to.
Fascinuje ma na tomto prípade niekoľko vecí:
  • Prvá a vnútorne šokujúca; sám na sebe pozorujem všetky nedostatky v komunikácii a v zdielaní práce
  • Druhou je fakt, že nemám žiadne jednoduché riešenie, ktoré by rozlúsklo tento stav a neverím, že by sa bežné prostriedky ako sú kouching alebo mentoring dali efektívne použiť.
  • Treťou fascináciou je, že vidím tú malú a tenučkú čiaru, ktorá ich delí od spokojného a inšpiratívneho prostredia, napriek tomu ju neprekročia…

Je to opäť motivácia pre moju prácu, hľadať nástroje a postupy, ktoré tieto bariéry pomôžu zmazať a odstrániť, hľadať cesty ako prinútiť ľudí komunikovať a nechať plynúť prácu a procesy z jednej osoby na druhú, z jednej roly na ďalšiu bez strát, bez úzkych hrdiel a bez zbytočného stresu.

Prajem Vám pekné sviatky a pohodu na pracovisku 🙂

Dilema s talentom

Opäť dilema. Ak si manažér vyberá ľudí do svojho tímu, zhodnocuje dva protipóly. Má si vybrať šikovného, schopného a ambiciózneho človeka, ktorý ho bude ohrozovať nielen ambíciami, ale bude vyžadovať podporu, riadenie a spoluprácu? Alebo si má vybrať priemerného, šedého a nevýrazného zamestnanca, s ktorým nebudú problémy, ktorý bude poctivo makať bez otázok a bez fantázie?
Niekedy si myslím, že je to ako so športovým autom, alebo temperamentným partnerom 🙂 Kým ho zvládame, je to paráda. Chvíľa nepozornosti a dostane nás. Z tohto uhla pohľadu sa mi páči viac to auto 🙂 Dnes majú všetky nadupané káry kopec systémov na korekciu nedostatkov svojho ľudského manažéra. Poznám také systémy aj pre riadenie ľudí, ale manažérom by akosi nelákajú… 
..aj keď rozumiem tomu ako mrzí nevyužitý talent a premrhaný potenciál.

Nasadenie zmeny v prostredí vzdelávania

Nasadiť, alebo presadiť zmenu v prostredí firemného vzdelávania je až prekvapivo jednoduché. Každý zo zúčastnených vníma vzdelávanie ako potrebné a užitočné, zmeny zväčša vedú k oživeniu a teda k zlepšeniu situácie a hlavne, tieto zmeny málokedy znamenajú priame ohrozenie zúčastnených osôb.

O to viac zaráža skutočnosť, že takáto zmena neprežije ani pár mesiacov. Či je to tým, že sa časom ukáže, že táto zmena obnažila neschopnosť, alebo nekompetentnosť kľúčových zamestnancov, alebo odhalila nedostatky v procesoch, či vo vedení všeobecne, stáva sa táto zmena nepohodlnou.
Pritom práve zmeny vo vzdelávaní sú najjemnejším nástrojom ako zmeniť kultúru alebo procesy v organizácii k lepšiemu.
Výzvou a kľúčovými prvkami v zmenách sú pre mňa tieto dva prvky: prvým je silný a cieľavedomý držiteľ zmeny, druhým je služba, ktorá dokáže udržať proces zmeny pri živote kontinuálne počas celého životného obdobia zmeny, čo môže byť aj niekoľko rokov.

Motivácia v sociálnom vzdelávaní

Je fascinujúce aké rozdiely a zároveň aké podobnosti v sebe ukrýva formálne a neformálne vzdelávanie.

Formálne vzdelávanie kladie veľké bariéry už len pri vstupe do jeho prostredia, neformálne vzdelávanie takéto prekážky nekladie. Formálne má a používa nástroje na to, aby udržalo študenta pod disciplínou až do konca vzdelávania. Neformálne vzdelávanie nikomu nič neprikazuje, len motivuje byť aktívnym a dosiahnuť vlastný cieľ.
Formálne vzdelávanie otvára dvere v kariére, ale necháva nás za nimi bez podpory. Sociálne a neformálne vzdelávanie z nás robí užitočných zamestnancov, ale príjem nám nezvýši.
Nikdy sa neprestanem diviť nad zvláštnosťami tohto sveta.