Dynamika komunity pri zlepšovaní

Zmeny sa v skupine, v tíme dejú pomerne preskúmaným procesom. Ako je to však so zlepšovaním? Zlepšovaním, ktoré je hnané osobnou invenciou a nápadom jednotlivých osobností?
Nápady a zlepšovacie zmeny majú komplikovanejší životný postup, do formálnej fázy sa dostanú až po komplikovanom zrode, osobnom zvažovaní a rozhodovaní.
S inováciu sa spája aj veľa emócií. To že chcem niečo zmeniť hovorí o mojej angažovanosti a o mojom osobnom záujem na zlepšenie stavu. Možno tieto emócie robia z procesu zlepšovania veľmi citlivý, až delikátny problém.
Správne zvládnutie inovačného procesu, ktorý vychádza od členov tímu, či komunity dokáže výrazne podporiť motiváciu a posunúť odbornú a ľudskú úroveň. Nezvládnutá iniciatíva zas vedie k výraznému prepadu motivácie a osobnej snahy zapojiť sa. Niekedy je to koniec tímu, koniec komunity.
Komunitný manažment je jednou z odpovedí na túto výzvu. Doplnený o možnosti kognitívneho rozlišovania kľúčových tém je na to priam ideálny. Ak samozrejme tiež nenarazí na  manažérske nepochopenie a napríklad na spomínané zvládanie zmien.

Ako zvládnuť kreatívnu generáciu?

Inovácie a zmeny, ktoré prináša nová generácia sú veľkou výzvou pre stabilné a zabehnuté organizácie. Je ťažké otvoriť zabehnuté procedúry riadenia, alebo zlepšovania. Áno, nové generácie trpia na živelný prístup, ale ak ich nebudeme akceptovať, stratíme ich potenciál, ich motiváciu a angažovanosť.

Viac v prezentácii na túto tému

Životnosť inovácie v tíme

Je zaujímavé, že proces zlepšovania máva v organizáciách popísané pravidlá. Pravidlá pre narábanie s nápadom, s inováciou však jasné nie sú a ich presadenie zostáva na inventorovi, prípadne na lídrovi tímu, či manažérovi. 
Výsledkom bývajú vysoké straty nápadov, ich nepochopenie a samozrejme aj frustrácia. Šikovný manažér vie ako narábať s inventormi, no nástrojov je výrazne pomenej.
Ja sám mám najlepšie skúsenosti so sociálnymi nástrojmi, dejú sa tu procesy (samy od seba), ktoré by inak zabrali mnoho času a energie. Preto považujem sociálne nástroje za ideálne semenisko-parenisko-skleník pre každú vedomostnú spoločnosť.
A to predsa všetci potrebujeme, nie?

Je vzdelávanie len benefit?

Vzdelávanie ako zamestnanecký benefit funguje. Ak je vzdelávanie považované len za benefit, tak to už nefunguje.
Vzdelávanie, skúsenosti a vedomosti sú súčasťou zlepšovania a inovácií, zvyšovania výkonu a zisku. Vzdelaný a uvedomelý pracovník je aj motivovaný a zapojený do tvorby pridanej hodnoty. Tu sú hlavné benefity, tu je motivácia. Certifikát a doklady o formálnom vzdelávaní sú už len milý bonus.
Vzdelávanie je nástroj riadenia nie odmeňovania.

Prekročenie generačnej bariéry

Podstatou nášho snaženia je aplikácia digitálnych sociálnych nástrojov na riadenie vedomostí, zvyšovanie kvality a inovácie.
Najväčšou námietkou s ktorou sa stretávame je komunikačná kultúra rôznych generácií. Najdôležitejší a najvyššie postavený Boomers nemajú radi blogy, posty a commenty. Radi by využili svoj šarm a charizmu pri riadení projektu, tímov a ľudí. Millennials si zasa inak ako cez klávesnicu či touch screen ani nevedia predstaviť komunikáciu.
No a keďže Boomers majú tú najväčšiu váhu, projekty digitálnej komunikácie majú chmúrny výhľad na úspešné nasadenie.
Je však jedna oblasť, kde sa tieto dve generácie vedia stretnúť a byť si navzájom nesmierne užitočné. Generácia X aj generácia Millenniálov vie oceniť záujem, skúsenosti a účinné vedenie ostrieľaných a rozhľadených manažérov. Napríklad aj v projektoch mapovania kvality či tvorby vedomostných máp v digitálnych sociálnych nástrojoch.
V projektoch, kde sú technológie v rukách najmladšej generácie a vedenie má v rukách skúsená generácia sa bariéra stava malou a ľahko prekonateľnou.