Účinné ale presné riadenie vzdelávania

Ani za ten svet neviete zmerať účinnosť vzdelávania? Aj keď Vám dodávatelia poskytujú kopec spätnej väzby? No nečudujem sa.
Je ťažko hodnotiť niečo, čo nie je jasne definované a nemá merateľnú štruktúru.
Ak začnete hodnotiť a merať najprv spôsobilosti, dôležité pre proces, tak zákonite nemáte šancu dobre zmerať výsledok na konci.
Ak sa pýtam zákazníkov, aké majú dôvody pre nezmapovanie procesných potrieb, dostávam skoro rovnakú odpoveď; takáto aktivita je nesmierne náročná a frontálna a nemáme na ňu čas ani zdroje.
Faktom ale je, že takáto analýza môže prebehnúť izolovane, prsne tam, kde sa črtá problém, či potreba školiť a jej náročnosť je porovnateľná s bežnou agendou okolo výberu školení.
Myslím, že to stojí za vyskúšanie.

ukážka profesiogramu, v ktorom identifikujeme potreby procesu, realitu a rozdielom sú požiadavky na vzdelávanie. Jednoduché, prehľadné a účinné.

Kde kalamita neobmedzuje výkon?

Pár dní kalamity a máme tu opäť trocha pohody. Taká riadna zima znižuje efektivitu. Niekde pre chrípku, niekde pre komplikácie s dopravou, ale skoro isto tam, kde pracujú fajčiari.
Nie som fajčiar a cigarety nemám rád. Čo som sa však naučil vážiť si sú rozhovory pri cigarete, krátke zastavenia a diskusie o práci, zamyslenia.. Ale aj ventilovanie stresu, nadávanie na nedostatky procesov a chyby ľudí…
Mimoriadne cenné minúty.
Škoda, že zdraviu škodlivé… Ale existuje náhrada. A ešte sa dá aj štruktúrovane vyhodnocovať… Stačí dať zamestnancom priestor zastaviť sa, popremýšľať a odmeniť ich za úprimnosť. Vráti sa Vám to stonásobne.

http://www.virtualna-akademia.sk/stream/?p=147

Prečo HR pomáha zamestnancom okrádať organizáciu?

Nuž určite úsek ľudských zdrojov nepomáha zamestnancom pri prenášaní kancelárskych potrieb cez vrátnicu, ani pri ohováraní organizácie a už vôbec nie pri pri defraudácii financií. Čo sa však v našich končinách deje najčastejšie je strata vedomostí a skúseností, ktoré odchádzajú spolu so zamestnancom.
A v čom spočíva vina HR oddelenia?
Najväčší nedostatok, s ktorým sa stretávam, je nezabezpečenie prenosu vedomostí a skúseností z osôb na role, alebo na systematizáciu ukladania vedomostí, alebo inak známe ako Knowledge management. Ignorácia práce s vedomosťou a skúsenosťou, ktorá sa v hlavách nachádza sa dá spokojne prirovnať k ignorovaniu firemných bankoviek, ktoré sa povaľujú po pracovisku, nechávajú sa nezodpovedne odvievať vetrom a berie si ich konkurenčný prievan.
Hlava mapa, alebo ako preniesť vedomosti z osôb na role v organizácii

Základnou úlohou vedomostného manažmentu je nachádzať, spracúvať a opätovne šíriť vedomosti a skúsenosti z hláv jednotlivých expertov ďalej k cieľovým skupinám zamestnancov.
Je to náročná úloha, nielen preto, že je tu nevyhnutná spolupráca pracovníkov ľudských zdrojov a manažmentu na všetkých úrovniach.
Výbornou pomôckou je kompetenčný manažment.  Isto, nie je jednoduché ho nastaviť ak neexistuje procesný manažment, ale predsa, stojí to za to. V rámci kompetenčného manažmentu je možné sledovať kľúčové ale aj doplnkové kompetencie na pozícii, ale ešte lepšie priamo na procesné role. Po procesných roliach sa dá zostaviť kompetenčný profil presnejšie a o mnoho jednoduchšie.
Ku kompetenčnému manažmentu následne dá ideálne pripojiť aj správa vzdelávania, riadenie odmeňovania, plánovanie rozvoja ľudských zdrojov a mnoho ďalších činností HR a riadenia. Naša prax ukazuje, že práve funkčné riadenie kompetencií dokáže stmeliť a zosynchronizovať procesy ktoré doteraz bežali mimo seba a nebolo možné ich koordinovať.
S radosťou Vám predvedieme ako vyzerá pôvodné slovenské web riešenie pre riadenie kompetencií.

Nezávideniahodný osud High performera

Nastúpil ako mladý špecialista, mal ideály, chuť pracovať a jeho lojalita voči firme bola nedostižná. Zapracoval sa a jeho výkonnosť stúpala. Vytvoril si vzťahy so zákazníkmi a posunul úroveň služieb na novú úroveň. V tomto momente ale narazil na svojich priamych nadriadených, ktorí nemali ani najmenšiu motiváciu pre jeho podporu, pre zmenu v úrovni poskytovaných služieb, pre zvýšenú expozíciu vo svojom výkone.
Výsledkom bolo filtrovanie eskalácií a inovačných snáh, zvyšovanie tlaku na objem jeho práce. Samozrejme, vyšší manažment má vždy záujem o zvýšenie produktivity a potiahnutie succesorov na vyššie pozície. No bez informácii nemali impulz pre takéto správanie.
Potiaľto bežná situácia. Riešení je viacero, každé z nich je celkom bežné. Čo ma však trápi je zmena v profile tohoto špecialistu.
Na začiatku jeho kariéry bolo ťažisko jeho snáh zamerané na uspokojenie potreby uznania. Uznania zo strany zákazníka za dobre odvedenú prácu, uznanie od zamestnávateľa za výsledky, ktoré dosiahol. Následok takejto profesionálnej krízy je zmena priorít, teraz je rozdelená jeho snaha medzi priority zabezpečenia a ochrany svoje osoby a až potom rieši uspokojenie z práce. A je to cítiť aj v jeho výkone aj v spokojnosti zákazníka so službami.
Ako sa vyrovnať s takouto situáciou? Ako jej predchádzať?
Opäť a zasa je to komunikácia, ktorá je prirodzená a nie je možné ju filtrovať. Komunikačný kanál, ktorý dokáže prekonať pohodlných manažérov bez ochoty prekročiť svoju zónu komfortu. So sociálnymi nástrojmi predídete zametaniu eskalácií pod koberček, a ak už vznikne konfliktná situácia, je ju možné seriózne riešiť na základe exaktných podkladov a nie pocitov a deformovaných spomienok. V zásade sú sociálne komunikačné nástroje použiteľné ako Evidence based communication. Takýto podklad ocenia manažéri, krízový manažéri ale aj mediátori.
A výsledok?  Menej sklamaných a stratených high performerov.

Manažérsky nadhľad – utópia?

Manažér na strednej úrovni riadenia. Z môjho pohľadu začarovaná a úplne magická pozícia.
Prečo? Nuž nižší manažment je v intenzívnom kontakte s výkonnými pracovníkmi a je tak pod tlakom a kontrolou z ich strany. Úprimne, zamestnanci na nižších pozíciách nemávajú problém povedať si čo si myslia..
Vyšší manažment je zasa pod tlakom majiteľov, akcionárov, niekedy aj veriteľov 🙂
Nuž ale ten stredný manažment.. Tak veľké percento tabuľkových manažérov bez reálneho výkonu, či kontaktu s prevádzkou som nikde inde nestretol… Naopak, práve stredný manažment generuje najväčšie množstvo textu, tabuliek, reportov a výkazov.
A ich hodnota? Mizivá!
Prečo používajú vlastné tabuľky? Svoje riešenia a postupy bez možnosti replikácie a jasnej kontroly? Prečo nemajú k dispozícii nástroje na riadenie, ktoré by im neumožnili schovať sa za svoje konštrukcie?
Organizácie s takýmto problémom v strednom manažmente potrebujú viac demokracie v riadení a viac svetla vo výkazoch. A dnes, keď sa veci menia zo dňa na deň, nie je inej cesty ako zapojiť sociálne nástroje do riadenia organizácie a cez ne všetkých zamestnancov, otvoriť procesy zbierania údajov a hodnotenia investícií a zamestnancov. Toto je cesta ako sa dostať k vyššej efektivite a prosperite. Držíme všetkým odvážnym palce!

Potreba posunúť sa ďalej

Mám rád istoty. Bezpečie a ochranu vo vnútri mojej zóny komfortu. Kto by nemal…
Zároveň mi je jasné, že sa musím zlepšovať, rozširovať kvalifikáciu a zvyšovať hodnotu na trhu. Ak sa mi bude dariť, získam aj dobrý pocit a pookreje moje sebavedomie.
Teraz však nastupujú otázky a obavy; čomu sa mám venovať? Čo je ten správny trend? Zlepšujem sa správnym spôsobom? A je to dosť oproti konkurencii na trhu práce? A veľmi dôležité, ako sa o mojom progrese a nových kvalitách dozvie môj šéf? Alebo môj nový šéf?
Nuž riešenie je znova v sociálnych nástrojoch na verejných sociálnych sieťach, alebo vo vnútri organizácie v chránených sociálnych sieťach. Práve vo vnútorných firemných sieťach je možné integrovať všetky prvky ako snahu zamestnancov a interný proces vzdelávania, talent manažment a kompetenčný manažment a napríklad aj motivačné proces.
Oplatí sa teda venovať trocha pozornosti modernému a veľmi dynamickému trendu osobne motivovanému rozvoju zamestnancov a partnerov.

Princíp padajúceho h…nevu

Každý to pozná… Problémy ktoré sa stretnú s manažérskou špičkou spôsobujú veľmi nepríjemné slovné výmeny, prichádzajú obvinenia a riešia sa sankcie. Čím hlbšie táto ničivá vlna prenikne tým sa násobí o frustráciu z bezmocnosti a nabaľuje sa o pocit krivdy, ktorý je veľmi často oprávnený.
Bojovať a postaviť sa takémuto kaskádovitému prepadávaniu obviňovania sa dokáže máloktorý šéf. A aj tí, ktorí o zvládnu, nemávajú v rukách priame a detailné argumenty, skôr využívajú autoritu, dôveryhodnosť či svoje tajné zbrane, ktorými sa istia proti nadriadeným.
A na konci? Tam kde pleska bič? Tak tam nie je dovolania spravodlivosti.
Je možné chrániť sa? Nájsť mechanizmus pre ochranu zamestnancov? A vôbec, predchádzať tomu? Dá. Sociálne nástroje v organizácii majú tú moc ak sa používajú účinne. Dajú sa postaviť bariéry, dá sa odbúrať ľahostajnosť a dá sa dovolať spravodlivosti.

Hodnotový rebríček a výber zamestnancov

Pri výbere zamestnancov na pozície a do tímu sa berie do úvahy veľa kritérií. Vzdelanie, skúsenosti, typológia osobnosti, či je alebo nie je adept tímovým hráčom, niekedy sa prihliada na vek, či pohlavie…
No nezažil som, situáciu, pri ktorej by sa riešil osobný hodnotový rebríček ako seriózny faktor. Áno, pri povolaniach ako je zdravotníctvo, tretí sektor, dobrovoľníctvo či povolania, v ktorých sa nasadzuje život sa zisťuje sa motivácia aj niečo o charaktere a to dokonca aj psychotestami.
V tíme je však dôležité aj to, aké majú členovia hodnotové rebríčky. Pre manažéra a jeho podklady pre motiváciu zamestnancov, aj pre vzťahy medzi kolegami.
Zistiť a popísať osobné hodnotové rebríčky nie je jednoduché a už vôbec nie je bežná ochota sa s nimi zdôverovať zamestnávateľovi. Kde teda získať takéto dôverné informácie a ako ich spracovávať?
Informácie musia pochádzať priamo od zamestnancov a musia byť získané dobrovoľne. Každú zmienku treba poctivo evidovať a musí byť dohľadateľná a asociovateľná. Takže ako? A kde?
V sociálnych nástrojoch na internej sociálnej sieti, v diskusiách, v názoroch na odborné otázky, v diskusiách na otázky prevádzky a dennodennej práce a vzťahov. Tak tu sa nájdu osobné priority, názory, ktoré odhaľujú osobné hodnotové rebríčky a aj priamu asociáciu s kľúčovými ukazovateľmi v procesoch.
Na asociáciu a zmysluplné spojenie je už treba len nástroj na kongitívu a šikovného komunitného manažéra, ktorý pripraví výstupy pre manažéra. Takže tu.

Závisť na pracovisku a firemná sociálna sieť

Minulý týždeň som bol svedkom rozhovoru štyroch chlapov, evidentne z jednej firmy. Sadli si po práci na pivo a riešili prácu.
Hlavnou témou bolo "Prečo on áno a ja nie?". V skratke riešili benefity, úľavy z procesných pravidiel a angažovanosť kolegov.
Samozrejme, že sa cítili nedocenení, a nedokázali pochopiť dôvody prečo niektorí z kolegov sa nemusia riadiť pravidlami ako oni a môžu využívať rôzne výhody. Milé na tom bolo to, že jeden z nich oponoval tomuto hundraniu a na každú ponosu mal viac či menej relevantnú odpoveď.
Nuž zhrniem to; ľudia – zamestnanci sú viac či menej závistliví. Nič sa nedá robiť. Závisť dokáže pokaziť vzťahy, atmosféru a dokáže výrazne ovplyvniť výkonnosť a efektivitu tímu, a samotných zamestnancov, ktorým nabúra angažovanosť a motiváciu k práci.
Riešením je komunikácia. Neustála a opakovaná komunikácia dôvodov prečo platia pravidlá, prečo má kto aké výhody a zároveň komunikácia zo strany zamestnancov, ktorý sa sťažujú na neprávosti a nerovnováhu v tíme.
Je však dnes reálne aby manažér komunikoval o takýchto témach dennodenne? Nie, veru nieje.
Jediné riešenie je sociálne médium vo vnútri tímu, či firmy, kde môže zamestnanec vzniesť námietku bez rizika postihu a kde môže manažér vysvetliť dôvody svojich rozhodnutí. Dobre fungujúca komunikácia s históriou, faktami a argumentami dokáže potlačiť závisť, pomôže naštartovať motiváciu ale aj zabezpečí zmenu rozhodnutí, pre ktoré prestali platiť pôvodné dôvody. Už nikdy viac zvykové právo a podivuhodná história dávnych rozhodnutí. Len zdravý a prosperujúci tím.
Pekný deň prajem 🙂

Potenciál tímu verzus potenciál zamestnanca

Osobná kariéra, alebo osobný rozvoj ak chcete máva zaujímavú a nie vždy jednoznačnú líniu. Zväčša rastieme, no niekedy sa prepadneme, niekedy sa zmenia naše priority, či naše odborné zameranie.
Skoro vždy je za týmito zmenami pracovný tím, v ktorom pracujeme. Samozrejme, každá pozícia si vyžaduje svoje, no práve ľudia okolo nás určujú kvalitu, prístup a kultúru vedomostí a spôsobilostí, ktoré na tomto mieste naberáme.
Niekedy, keď nás už ani práca, ani ľudia okolo nás nedokážu posunúť ďalej, je čas na zmenu, na nový tím, na nové výzvy.
No i tím má svoju trajektóriu vývoja. I na ňom sa prejavuje doménová znalosť a reputácia. I tu sa prejavuje rast reputácie, či strata prestíže. Niekedy sa preorientuje, niekedy tiež nastane čas na zmenu.
Správny manažér by teda mal okrem talent managementu, okrem osobných rastových plánov, okrem nástupníctva, by mal riešiť aj kondíciu tímu, plány kam sa má tím uberať a čo, alebo kto môže tímu pomôcť rásť a udržať sa na želanej úrovni.
A pozor, tak ako škodí stagnácia pre zamestnanca, rovnako škodí aj tímu!