Mohutné riešenia a personalistika

Tak neviem, rozumiem snahe každej veľkej firmy hľadať si seberovných partnerov, rozumiem rizikám spolupráce s malými a tým pádom nestabilnými firmami. Je mi tiež jasné, že veľký dodávateľ prichádza s veľkým a mohutným riešením, nie s drobnosťami.
Tiež však poznám potreby tímov a komunít, ktoré v takýchto veľkých organizáciách žijú. Výsledkom stretu mohutných riešení a individuálnych potrieb je obchádzanie pravidiel, nevyužívanie možností, panika a stres 🙂
Najprogresívnejšie riešenie tejto situácie je taká zvláštna  symbióza, mohutné Open Source riešenie s mrakmi drobných riešení pre každú skupinu a každú situáciu. To čo sa "ušetrí" na robustnosti sa doženie na customizácii a výsledky zdieľaných, centralizovaných a štruktúrovaných tokov dát sú na svete.
Asi som sa stal Open Source pozitívny.

Firemný softvér na riadenie ľudských zdrojov

 
Sofwérové riešenia vo veľkých firmách majú okrem vplyvu na intenzívnu komunikáciu a vypúšťanie emócií dosť obmedzené schopnosti "držať prst na pulze" diania v organizácii.
Sú hladné po informáciách. Veľmi hladné. Kŕmia ich celé oddelenia účtovníčok a asistentiek, obchodníkov a produkťákov, prevádzkarov… Ale nikto ich nenakŕmi myšlienkami a víziami. Nenaleje sa tam odhodlanie a nálada a už vôbec nie vzťahy na pracovisku.
Niekde sa však všetky tieto dôležité informácie nachádzajú už teraz! Na sociálnych sieťach!
Prečo ich teda nevyužiť a začať pracovať aj s tým, čo je pre firmu najdôležitejšie? S osobnosťami, tímami a komunitami v zamestnaneckom a obchodnom vzťahu.

Ako zvládnuť kreatívnu generáciu?

Inovácie a zmeny, ktoré prináša nová generácia sú veľkou výzvou pre stabilné a zabehnuté organizácie. Je ťažké otvoriť zabehnuté procedúry riadenia, alebo zlepšovania. Áno, nové generácie trpia na živelný prístup, ale ak ich nebudeme akceptovať, stratíme ich potenciál, ich motiváciu a angažovanosť.

Viac v prezentácii na túto tému

Životnosť inovácie v tíme

Je zaujímavé, že proces zlepšovania máva v organizáciách popísané pravidlá. Pravidlá pre narábanie s nápadom, s inováciou však jasné nie sú a ich presadenie zostáva na inventorovi, prípadne na lídrovi tímu, či manažérovi. 
Výsledkom bývajú vysoké straty nápadov, ich nepochopenie a samozrejme aj frustrácia. Šikovný manažér vie ako narábať s inventormi, no nástrojov je výrazne pomenej.
Ja sám mám najlepšie skúsenosti so sociálnymi nástrojmi, dejú sa tu procesy (samy od seba), ktoré by inak zabrali mnoho času a energie. Preto považujem sociálne nástroje za ideálne semenisko-parenisko-skleník pre každú vedomostnú spoločnosť.
A to predsa všetci potrebujeme, nie?

Prekročenie generačnej bariéry

Podstatou nášho snaženia je aplikácia digitálnych sociálnych nástrojov na riadenie vedomostí, zvyšovanie kvality a inovácie.
Najväčšou námietkou s ktorou sa stretávame je komunikačná kultúra rôznych generácií. Najdôležitejší a najvyššie postavený Boomers nemajú radi blogy, posty a commenty. Radi by využili svoj šarm a charizmu pri riadení projektu, tímov a ľudí. Millennials si zasa inak ako cez klávesnicu či touch screen ani nevedia predstaviť komunikáciu.
No a keďže Boomers majú tú najväčšiu váhu, projekty digitálnej komunikácie majú chmúrny výhľad na úspešné nasadenie.
Je však jedna oblasť, kde sa tieto dve generácie vedia stretnúť a byť si navzájom nesmierne užitočné. Generácia X aj generácia Millenniálov vie oceniť záujem, skúsenosti a účinné vedenie ostrieľaných a rozhľadených manažérov. Napríklad aj v projektoch mapovania kvality či tvorby vedomostných máp v digitálnych sociálnych nástrojoch.
V projektoch, kde sú technológie v rukách najmladšej generácie a vedenie má v rukách skúsená generácia sa bariéra stava malou a ľahko prekonateľnou. 

Riadenie kvality a vzdelávanie

Kvalitne pracujú ľudia len ak vedia čo majú robiť a ako. A zlepšujú len vtedy, ak vedia ako zlepšenie fixovať a vysvetliť zvyšku tímu.
Riadenie kvality je vlastne iný pohľad na riadenie vedomostí.
Aké jednoduché! A ako náročné na udržanie prirodzeného a vitálneho systému riadenia kvality a riadenia vzdelávania…

Dá sa riadiť neformálne vzdelávanie?

Čaro neformálneho vzdelávania je v jeho neorganizovanom, prirodzenom a nezviazanom "dianí" sa. Takže sa zdá, že by sa príliš riadiť nemalo. Všetky otvorené otázky, postoje a závery, ktoré takto vzniknú ale treba zachytiť, spracovať. Inak o ne môžme prísť.
Čo sa teda dá riadiť? Ľudia, snahy, udalosti, priority, témy… Pekné.. Ale, ak chceme niečo riadiť, musíme to vedieť kontrolovať. Nech uvažujem akokoľvek, vychádzajú mi sociálne nástroje a sociálny softvér ako jediné riešenie, ktoré je pružné, dostatočne integrované a hlavne finančne prístupné.
Odpoveďou je teda: dá sa riadiť proces vzdelávania, smerovať snahy zúčastnených a spravovať záznamov o vedomostiach.

Dilema s talentom

Opäť dilema. Ak si manažér vyberá ľudí do svojho tímu, zhodnocuje dva protipóly. Má si vybrať šikovného, schopného a ambiciózneho človeka, ktorý ho bude ohrozovať nielen ambíciami, ale bude vyžadovať podporu, riadenie a spoluprácu? Alebo si má vybrať priemerného, šedého a nevýrazného zamestnanca, s ktorým nebudú problémy, ktorý bude poctivo makať bez otázok a bez fantázie?
Niekedy si myslím, že je to ako so športovým autom, alebo temperamentným partnerom 🙂 Kým ho zvládame, je to paráda. Chvíľa nepozornosti a dostane nás. Z tohto uhla pohľadu sa mi páči viac to auto 🙂 Dnes majú všetky nadupané káry kopec systémov na korekciu nedostatkov svojho ľudského manažéra. Poznám také systémy aj pre riadenie ľudí, ale manažérom by akosi nelákajú… 
..aj keď rozumiem tomu ako mrzí nevyužitý talent a premrhaný potenciál.

Prečo je Kompetenčný profil tak často nepochopený?

Dá sa generalizovať a skonštatovať: „Ušiel nám vlak“. Je totiž faktom to, že zamestnanecká pozícia, a lepšie aj rola, je chápaná dosť zmäteným a nejasným spôsobom.

Z tejto premisy vychádza aj nemožnosť korektne aplikovať kompetenčný profil. Zväčša sa stretávam s vágnym profilom manažérskych pozícií, s tým, že kompetencie sú vetvené do troch úrovní, kde až tá najhlbšia pripúšťa možnosť ako takého merania.
Nespochybňujem tento prístup, sám by som mal problém procesne definovať riadiacu pozíciu. Zaráža ma však ignorácia jasných a čistých pozícií a rolí vo výrobe. Veď procesy bývajú vyjasnené a definované do detailov, roly v jednotlivých fázach procesu sú viac menej jasné, preto zostaviť kompetenčný profil pre rolu nie je problém! Dokonca nič nebráni do spôsobilostí takéhoto profilu pridať projektové skúsenosti, doménové znalosti alebo aj skúsenosti s prevádzkovými krízami…
Ale prečo sledovať skutočnú hodnotu zamestnanca? Jeho spôsobilosti pre rôzne situácie? Veď všetko sa nejako vyrieši…
Ten vlak nám naozaj uchádza.