Značka: HR management

Čo viete spraviť pre Vašich High Performerov?

Posted on | by Andrej Stančík
Ťahajú Vašu firmu, pracujú nadčas, motivujú kolegov, inšpirujú manažérov a zákazníci ich milujú…
Viete kto sú, a viete ako sa o nich starať? Dali ste im možnosť realizovať sa? Napríklad v roli doménového lídra, alebo experta, či guru?
Alebo ich povýšite a nabijete v nich všetok entuziazmus?

Generačný boj na office

Posted on | by Andrej Stančík
 
Vždy ma bavilo pozorovanie. Tento krát ma dostala situácia v jednej malej, milej kancelárii.
Aj keď v nej pracujú ľudia približne v rovnakom veku, každý z nich patrí do úplne inej generácie.
Osoba prvá – vedúca patrí do generácie v ktorej je komunikácia neznámym pojmom a veci sa dejú silou valiacich sa termínov a tlakov zvonku.
Druhá osoba – kľúčová patrí do generácie osobnej zodpovednosti, intenzívnej motivácie, ktorá nedopustí aby sa čokoľvek nedokončilo alebo odmietlo.
Treťou je osoba z generácie ľahkého a éterického bytia, ktorá má motiváciu a snahu, ale bez riadenia sa stáva skôr brzdou a následne obeťou tohto generačného trojuholníka.
Zábavné je, že všetci majú snahu byť užitočný, všetci to berú vážne a každý sa snaží. Znepokojujúce je to, že to nestačí a nefunguje to.
Fascinuje ma na tomto prípade niekoľko vecí:
  • Prvá a vnútorne šokujúca; sám na sebe pozorujem všetky nedostatky v komunikácii a v zdielaní práce
  • Druhou je fakt, že nemám žiadne jednoduché riešenie, ktoré by rozlúsklo tento stav a neverím, že by sa bežné prostriedky ako sú kouching alebo mentoring dali efektívne použiť.
  • Treťou fascináciou je, že vidím tú malú a tenučkú čiaru, ktorá ich delí od spokojného a inšpiratívneho prostredia, napriek tomu ju neprekročia…

Je to opäť motivácia pre moju prácu, hľadať nástroje a postupy, ktoré tieto bariéry pomôžu zmazať a odstrániť, hľadať cesty ako prinútiť ľudí komunikovať a nechať plynúť prácu a procesy z jednej osoby na druhú, z jednej roly na ďalšiu bez strát, bez úzkych hrdiel a bez zbytočného stresu.

Prajem Vám pekné sviatky a pohodu na pracovisku 🙂

Kariérny postup a lámanie začarovaného kruhu

Posted on | by Andrej Stančík
Vďaka kríze sa čoraz častejšie stretávam s výmenou zamestnancov na rôznych roliach. Mnoho krát ide o rýchle, nepripravované riešenia.
Aj keď noví manažéri dostávajú zaškolenia a zopár inštruktáží, skoro vždy sa zabudne na dve kľúčové oblasti.
Prvou je prenesenie vedomostí pôvodného manažéra; teda uvedenie do jeho sveta súvislostí a neformálnych vedomostí a postojov.
Druhou je premrhaná šanca ozdraviť prostredie, vzťahy a procesy nezaťaženou osobou, ktorá pozná kontext a má v rukách možnosti na zlepšenie.
Ak prichádza zamestnanec zvonku, prenos neformálnych znalostí je kardinálny. Ak ide o vlastného zamestnanca, je kritická jeho príprava na funkciu, na práva a povinnosti a na odovzdanie spôsobov ako pracovať, komunikovať alebo interagovať v roliach, ktoré zastáva.
Je veľká škoda, že túto povinnosť necháva väčšina organizácii práve na krku samotného zamestnanca. Podľa toho potom vyzerá aj kvalita prostredia a výkonnosť celej organizácie.

Dá sa riadiť neformálne vzdelávanie?

Posted on | by Andrej Stančík
Čaro neformálneho vzdelávania je v jeho neorganizovanom, prirodzenom a nezviazanom "dianí" sa. Takže sa zdá, že by sa príliš riadiť nemalo. Všetky otvorené otázky, postoje a závery, ktoré takto vzniknú ale treba zachytiť, spracovať. Inak o ne môžme prísť.
Čo sa teda dá riadiť? Ľudia, snahy, udalosti, priority, témy… Pekné.. Ale, ak chceme niečo riadiť, musíme to vedieť kontrolovať. Nech uvažujem akokoľvek, vychádzajú mi sociálne nástroje a sociálny softvér ako jediné riešenie, ktoré je pružné, dostatočne integrované a hlavne finančne prístupné.
Odpoveďou je teda: dá sa riadiť proces vzdelávania, smerovať snahy zúčastnených a spravovať záznamov o vedomostiach.

Dilema s talentom

Posted on | by Andrej Stančík
Opäť dilema. Ak si manažér vyberá ľudí do svojho tímu, zhodnocuje dva protipóly. Má si vybrať šikovného, schopného a ambiciózneho človeka, ktorý ho bude ohrozovať nielen ambíciami, ale bude vyžadovať podporu, riadenie a spoluprácu? Alebo si má vybrať priemerného, šedého a nevýrazného zamestnanca, s ktorým nebudú problémy, ktorý bude poctivo makať bez otázok a bez fantázie?
Niekedy si myslím, že je to ako so športovým autom, alebo temperamentným partnerom 🙂 Kým ho zvládame, je to paráda. Chvíľa nepozornosti a dostane nás. Z tohto uhla pohľadu sa mi páči viac to auto 🙂 Dnes majú všetky nadupané káry kopec systémov na korekciu nedostatkov svojho ľudského manažéra. Poznám také systémy aj pre riadenie ľudí, ale manažérom by akosi nelákajú… 
..aj keď rozumiem tomu ako mrzí nevyužitý talent a premrhaný potenciál.

Tímová kultúra a vzdelávanie

Posted on | by Andrej Stančík

Proces vzdelávania je mimoriadne komplexná záležitosť. Niekedy mám pocit, že riadenie tímu je vlastne len iný pohľad na vzdelávanie. Formálne vzdelávanie má samozrejme jasné pravidlá a postupy sú viac menej exaktné. Ale neformálne vzdelávanie, čím ďalej tým viac preferujem názov sociálne vzdelávanie, má tak komplikovanú a ťažko postihnuteľnú štruktúru, že je to viac kultúra ako nejaký proces.
Spôsob a úroveň komunikácie medzi kolegami alebo so šéfom priamo a neúprosne určuje kultúrnu atmosféru tímu a ukazuje sa mi, že aj úroveň, kvalitu a účinnosť sociálneho vzdelávania v tíme.
Mať za svojho mentora osobu, z ktorej ide strach? Mať za doménového tútora osobu, ktorá sa nevie poriadne vyjadriť a nikto jej to nepovie? Ak je kultúra tímu vysoká, dokáže sa kolektív vysporiadať aj s osobami, nazvime ich „špecifickými“ a umožní naozaj efektívnu kultúru neformálneho vzdelávania.

Vodcovstvo v prostredí HR

Posted on | by Andrej Stančík

Oddelenie ľudských zdrojov podlieha vplyvu majiteľa procesu viac ako sa na prvý pohľad zdá.

Úroveň práce, výstupov a vplyvu HR na zvyšok organizácie je priamo úmerný úrovni vedúcej osobnosti, obzvlášť jej schopnosti pretaviť realitu organizácie, základných zadaní na stav sledujúci jej vízie a zvolené metodiky.
Práve preto sa stretávam s priepastnými rozdielmi v tom, ako organizácia napreduje, ako je postarané o rozvoj zamestnancov a ako sa využívajú a zhodnocujú ľudské zdroje. Skoro vždy je to vidno aj na výsledkoch organizácie.
Prvým paradoxom je, že tí najlepší pracujú v tých najkomplikovanejších podmienkach neprehľadných a zviazaných korporácií. Druhým paradoxom je, že ani štandardizované metodiky a nivelizačné benchmarky nemajú taký účinok ako životaschopnosť a dôslednosť vedúceho HR.
Niekedy aj primitívne nástroje a postupy sú prínosnejšie a účinnejšie ako sofistikované metodiky.
Môj obdiv patrí všetkým vizionárom z radov HR manažérov, ktorí sú schopný presadiť rozumný prístup k riadeniu svojich zamestnancov.