Prečo HR pomáha zamestnancom okrádať organizáciu?

Nuž určite úsek ľudských zdrojov nepomáha zamestnancom pri prenášaní kancelárskych potrieb cez vrátnicu, ani pri ohováraní organizácie a už vôbec nie pri pri defraudácii financií. Čo sa však v našich končinách deje najčastejšie je strata vedomostí a skúseností, ktoré odchádzajú spolu so zamestnancom.
A v čom spočíva vina HR oddelenia?
Najväčší nedostatok, s ktorým sa stretávam, je nezabezpečenie prenosu vedomostí a skúseností z osôb na role, alebo na systematizáciu ukladania vedomostí, alebo inak známe ako Knowledge management. Ignorácia práce s vedomosťou a skúsenosťou, ktorá sa v hlavách nachádza sa dá spokojne prirovnať k ignorovaniu firemných bankoviek, ktoré sa povaľujú po pracovisku, nechávajú sa nezodpovedne odvievať vetrom a berie si ich konkurenčný prievan.
Hlava mapa, alebo ako preniesť vedomosti z osôb na role v organizácii

Základnou úlohou vedomostného manažmentu je nachádzať, spracúvať a opätovne šíriť vedomosti a skúsenosti z hláv jednotlivých expertov ďalej k cieľovým skupinám zamestnancov.
Je to náročná úloha, nielen preto, že je tu nevyhnutná spolupráca pracovníkov ľudských zdrojov a manažmentu na všetkých úrovniach.
Výbornou pomôckou je kompetenčný manažment.  Isto, nie je jednoduché ho nastaviť ak neexistuje procesný manažment, ale predsa, stojí to za to. V rámci kompetenčného manažmentu je možné sledovať kľúčové ale aj doplnkové kompetencie na pozícii, ale ešte lepšie priamo na procesné role. Po procesných roliach sa dá zostaviť kompetenčný profil presnejšie a o mnoho jednoduchšie.
Ku kompetenčnému manažmentu následne dá ideálne pripojiť aj správa vzdelávania, riadenie odmeňovania, plánovanie rozvoja ľudských zdrojov a mnoho ďalších činností HR a riadenia. Naša prax ukazuje, že práve funkčné riadenie kompetencií dokáže stmeliť a zosynchronizovať procesy ktoré doteraz bežali mimo seba a nebolo možné ich koordinovať.
S radosťou Vám predvedieme ako vyzerá pôvodné slovenské web riešenie pre riadenie kompetencií.

Hodnotový rebríček a výber zamestnancov

Pri výbere zamestnancov na pozície a do tímu sa berie do úvahy veľa kritérií. Vzdelanie, skúsenosti, typológia osobnosti, či je alebo nie je adept tímovým hráčom, niekedy sa prihliada na vek, či pohlavie…
No nezažil som, situáciu, pri ktorej by sa riešil osobný hodnotový rebríček ako seriózny faktor. Áno, pri povolaniach ako je zdravotníctvo, tretí sektor, dobrovoľníctvo či povolania, v ktorých sa nasadzuje život sa zisťuje sa motivácia aj niečo o charaktere a to dokonca aj psychotestami.
V tíme je však dôležité aj to, aké majú členovia hodnotové rebríčky. Pre manažéra a jeho podklady pre motiváciu zamestnancov, aj pre vzťahy medzi kolegami.
Zistiť a popísať osobné hodnotové rebríčky nie je jednoduché a už vôbec nie je bežná ochota sa s nimi zdôverovať zamestnávateľovi. Kde teda získať takéto dôverné informácie a ako ich spracovávať?
Informácie musia pochádzať priamo od zamestnancov a musia byť získané dobrovoľne. Každú zmienku treba poctivo evidovať a musí byť dohľadateľná a asociovateľná. Takže ako? A kde?
V sociálnych nástrojoch na internej sociálnej sieti, v diskusiách, v názoroch na odborné otázky, v diskusiách na otázky prevádzky a dennodennej práce a vzťahov. Tak tu sa nájdu osobné priority, názory, ktoré odhaľujú osobné hodnotové rebríčky a aj priamu asociáciu s kľúčovými ukazovateľmi v procesoch.
Na asociáciu a zmysluplné spojenie je už treba len nástroj na kongitívu a šikovného komunitného manažéra, ktorý pripraví výstupy pre manažéra. Takže tu.

Self-governance v profesnom vzdelávaní

Pri zostavovaní koncepcie vzdelávania vychádzajú organizácie zo značne zjednodušených podkladov. Nie je v silách väčšej organizácie vyhrať sa s detailami vzdelávania každého zamestnanca. Cieľom je pokryť hlavné potreby vedomostného profilu, umožniť rozvoj talentu a poskytnúť aspoň základný benefit možnosti vzdelávať sa.
Každý z nás však má svoje predstavy a väčšina z nás má tendenciu zlepšovať sa a rozvíjať svoje vedomosti. Zároveň sa nám otvára stále viac zdrojov, kde sú tieto informácie, kde je možné diskutovať, kde je možné odborne rásť a to naozaj v globálnom merítku. Self-governance, alebo samoriadenie v odbornom vzdelávaní má dnes zastúpenie u manažérov, ale prekvapivo aj u živnostníkov a pracovníkov malých firiem.
Tento druh vzdelávania je však klasickým riadením firemného vzdelávania skoro nepostihnuteľný a tým sa dostáva mimo dosahu vzdelávacej koncepcie. Klesá tým možnosť využiť ho zmysluplne v praxi.
Sociálne vzdelávanie, adaptívne vzdelávanie a sociálne nástroje použité pri firemnom vzdelávaní ale dokážu postihovať tento typ úsilia. Self-governance vzdelávanie môže byť dokonca základom pre koncepciu a fungovanie firemného vzdelávania. Možno práve preto je tento prístup taký obľúbený v mikrofirmách, ktoré financiami na vzdelávanie vôbec neoplývajú.

Je vzdelávanie len benefit?

Vzdelávanie ako zamestnanecký benefit funguje. Ak je vzdelávanie považované len za benefit, tak to už nefunguje.
Vzdelávanie, skúsenosti a vedomosti sú súčasťou zlepšovania a inovácií, zvyšovania výkonu a zisku. Vzdelaný a uvedomelý pracovník je aj motivovaný a zapojený do tvorby pridanej hodnoty. Tu sú hlavné benefity, tu je motivácia. Certifikát a doklady o formálnom vzdelávaní sú už len milý bonus.
Vzdelávanie je nástroj riadenia nie odmeňovania.

Riadenie kvality a vzdelávanie

Kvalitne pracujú ľudia len ak vedia čo majú robiť a ako. A zlepšujú len vtedy, ak vedia ako zlepšenie fixovať a vysvetliť zvyšku tímu.
Riadenie kvality je vlastne iný pohľad na riadenie vedomostí.
Aké jednoduché! A ako náročné na udržanie prirodzeného a vitálneho systému riadenia kvality a riadenia vzdelávania…

Dilema s talentom

Opäť dilema. Ak si manažér vyberá ľudí do svojho tímu, zhodnocuje dva protipóly. Má si vybrať šikovného, schopného a ambiciózneho človeka, ktorý ho bude ohrozovať nielen ambíciami, ale bude vyžadovať podporu, riadenie a spoluprácu? Alebo si má vybrať priemerného, šedého a nevýrazného zamestnanca, s ktorým nebudú problémy, ktorý bude poctivo makať bez otázok a bez fantázie?
Niekedy si myslím, že je to ako so športovým autom, alebo temperamentným partnerom 🙂 Kým ho zvládame, je to paráda. Chvíľa nepozornosti a dostane nás. Z tohto uhla pohľadu sa mi páči viac to auto 🙂 Dnes majú všetky nadupané káry kopec systémov na korekciu nedostatkov svojho ľudského manažéra. Poznám také systémy aj pre riadenie ľudí, ale manažérom by akosi nelákajú… 
..aj keď rozumiem tomu ako mrzí nevyužitý talent a premrhaný potenciál.

Prečo je Kompetenčný profil tak často nepochopený?

Dá sa generalizovať a skonštatovať: „Ušiel nám vlak“. Je totiž faktom to, že zamestnanecká pozícia, a lepšie aj rola, je chápaná dosť zmäteným a nejasným spôsobom.

Z tejto premisy vychádza aj nemožnosť korektne aplikovať kompetenčný profil. Zväčša sa stretávam s vágnym profilom manažérskych pozícií, s tým, že kompetencie sú vetvené do troch úrovní, kde až tá najhlbšia pripúšťa možnosť ako takého merania.
Nespochybňujem tento prístup, sám by som mal problém procesne definovať riadiacu pozíciu. Zaráža ma však ignorácia jasných a čistých pozícií a rolí vo výrobe. Veď procesy bývajú vyjasnené a definované do detailov, roly v jednotlivých fázach procesu sú viac menej jasné, preto zostaviť kompetenčný profil pre rolu nie je problém! Dokonca nič nebráni do spôsobilostí takéhoto profilu pridať projektové skúsenosti, doménové znalosti alebo aj skúsenosti s prevádzkovými krízami…
Ale prečo sledovať skutočnú hodnotu zamestnanca? Jeho spôsobilosti pre rôzne situácie? Veď všetko sa nejako vyrieši…
Ten vlak nám naozaj uchádza.